Mo douvan Sansann

 

 

Sansann, le nouveau roman en créole de Jude Duranty qu’il qualifie de « Rakontaj » est actuellement en souscription et sera en librairie en mai 2009. Voici les premières lignes (Dé mo douvan) et la quatrième de couverture dans les deux langues

 

SANSANN

 

Aleksann, éti moun kréyol ka kriyé Sansann, sé bon kalté mak

 kréyol-la. Mé es misié ekzisté pou toulbon ?

Zot tout ni alantou-zot, an Sansann ki ka palé an kréyol as a

 tjòlòlò, éti Fransé a mété grapen anlè’y. An kréyol as a an poto

 pouri éti ou pé fè fos anlè’y. Es rété an lo jòdi ?

 

Jude Duranty ka ba-nou an ti-kamo, i kriyé sa an « rakontaj »

 adan tan épi lespas kréyol. I ka fè pòtré pliziè kalté manniè palé

 kréyol, ant kréyol fransizé, kréyol litérati, kréyol migannen épi

 dot kréyol.

Es fok bel lang kréyol-la rété toulong anlè an ti-ban ?

Kitan i ké ni plas-li anpami tout lang asou latè, anlè an fotèy

 pou’y pran lang épi dot lang ?

Vous détenez la réponse !

 

SANSANN

 

Alexandre, que les gens créoles nomment Sansann, est un « bon

 kalté mak kréyol ». Ce personnage est-il vraiment fictif ?

Vous avez tous dans votre entourage un Sansann qui pratique

 un créole qui n’est pas devenu tjòlòlò « contaminé » par le

 Français et qui n’est donc pas un « poto pouri » décréolisé.

 Mais sont-ils encore nombreux aujourd’hui ?

 

Jude DURANTY propose un « rakontaj », une sorte de petit

 voyage dans le temps et l’espace créole. C’est aussi une

 photographie de certains parlers créoles, entre créole francisé,

 créole littéraire et pancréole.

Notre belle langue créole doit-elle indéfiniment se tenir sur un

 « ti ban ? »

Quand sera-t-elle une langue comme toutes les autres ayant sa

 place, elle aussi, dans le beau fauteuil linguistique pour prendre

 langue avec les hommes du monde ?

 

 

Sé zot ki sav !

 

 

Dé mo douvan

 

I dézè’d maten, dépi yonn-dé jou, man pa ni sonmey, savrè si

man pa somobil. Magré tout dité grokonsoul, sirio épi kòsol pou

man dòmi, pa menm palé tjilo léti man ka valé, riennafè.

Doktè-mwen ba mwen analiz pou man sa fè. I di mwen :

— Man pa ka wè ou ni ayen !

I ba mwen an zafè kaché pou pran, mé — man pa ni lajan pou

séré, sé pa pawol man ké séré — man pé ké fè kachotri pou di

zot man rayi sa, dann !

Doktè-a di mwen, pétet fok alé wè an sikolog. Pas ou pa oblijé

fou pou monté Kolson, mé pé ni an bagay éti ka jennen’w kon

an ti roch dan an soulié.

Man alé wè konpè-mwen Log. Kidonk man té épi Log ek mi sa

I di mwen :

— Jid ou pa bizwen pè sikolog, misié oben manzel, sa ka dépann,

ké palé ba’w ek ké kouté’w. Ou sav délè palé bien bon. Yo di

padon pa ka djéri bos, mé palé ka djéri bles. Sirtou bles lespri.

An final di kont, man alé wè misié. I fè mwen asiz asou an divan

ek i di mwen : Palé, menm si ou pa lé palé, palé.

Dapré misié man ka soufè di an model malkadi yo ka kriyé an

mal diglosik man kwè. Dan zafè mal di gro sik la, sa ka rivé lè

adan an péyi éti ki ni dé lang épi yo ka opozé’w palé yonn adan

yo. Yonn yo jijé tro soubarou ek ki dènié kakachien. Sa ka fè ou

pa ni dwa sèvi’y.

Konpè Ektò, on zanmi Gwadloup ki pa ka pran dlo mousach

pou let, matjé yonn-dé mo asou sa adan an liv I fè.

Sikolog as  mwen as  anlo, I pa entéronp mwen. I di mwen :

— Tou sa ou ni anlè lestonmak tjè-w, matjé’y. Sa ké

déchajé’w.

I di mwen tou :

— Délè, lè’w ni an chay ki titak tro lou, fok tanzantan ou

dépozé’y pou’w pran fos. Pas sinon, ou pa oblijé rivé la ou ka

alé a.

Man di misié man pa sa matjé kréyol. An tan-mwen, daboudabò

fok pa té palé sa lékol. Déwò, an lakou-a, an gran chime,

wi, mé pa lékol-la.

Épi déjà-pou-dé, man pa an grangrek pas manman-mwen pa

trapé filon pou man té antré latit.

Sikolog di mwen, délè sé zié ki krapon. I sifi ou lé. Épi

pèsévérans, pasians épi kouraj — si ou pa kouri — ou pé rivé.

Ni an ti pawol ka di : « épi pasians ou pé jik wè trip fonmi oben

an titiri ka valé an ton ».

Épi tibren pasians man konstaté kréyol pa pi difisil ki chinwa

oben anglé. Lè man ka di zot sa, man la ka sonjé an grannonm.

I di mwen :

— Tjanmay pa koté Lamérik, sé sa ki étélijan, pas a dézan yo ja

ka palé anglé !

Sé ki i ka konprann li menm sot, pas a dézan, li tou té ja ka palé

kréyol pas i lévé atè isi.

Tou sa pou man di zot, kréyol pa pli difisil ki an lot lang. Mé pou

aprann matjé’y, fok ou aksepté ou pa konnet bè a ba jou baré. Si

ou fè gro majol pou di :

       Man ja sa palé’y, man pa bizwen aprann matjé’y ! Ou ped

tout dan’w.

Afos-afos, man rivé pa konstaté ki pou rivé matjé lang-tala, fok

pran dapiyan asou dé prensip :

       Déjà-pou-yonn, tou sa ou ka tann ou ka matjé’y.

       Déjà-pou-dé, tou sa ki matjé ou ka di’y.

Man fè sa mwen té pé, ek dépi man koumansé matjé kréyol,

man trapé an soulajman. Man ka dòmi telman, asiparé sonmeymwen

lou telman, man ka jik ronflé.

Matjé kréyol fè mwen jwenn Sansann. Sé li ka fè si jòdi-jou man

pa ka soufè épi malkadi-a éti man pa ka chonjé non-y la — sé

pa mwen ki pòté’y batenm. « Mal di gro sik », « Mal diglosik

» anfen ni anlo moun ki kon mwen épi zot ka li atjelman a ki

ja kité malad ka alé, é yo pa menm sav. Malkadi-tala ka rivé a

chouval as a asou do milé i ka viré pati.

Asiré, man asou chimen djérizon, pas man ka ba chak langla

plas-yo. Pa ni yonn ki pli sipériè ki dot. Tout lang sé lang,

kidonk kontinié palé kréyol, mé sirtou matjé kréyol, pou démen

bon maten jénérasion-nou pa wont bel lang-tala. Sé sel manniè

yo pé ké maché-brété.

Atjelman zot ka konprann poutji man matjé rakontaj-tala. Jik

atjelman man as av si sé mwen ki ékri’y, oben si sé Sansann ki

pran lanmen-mwen pou endé mwen matjé ti rakontaj-tala. Si zot

rivé sav, fè di mwen.

 

Extrait de Sansann

 

 

 

        Yé manmay, sé premié fwa man ka fè an liv kréyol anlè

 pwa kò-mwen, man ka konté asou zot pou ba lang-la an pal.

Viré vréyé non-zot épi chek-la pou asou adres-la (Pa tjansé

 pou kriyé mwen oben pou vréyé an mel)

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SOUSCRIPTION SANSANN

 

Nom…………………………………….

Prénom……………………………….

Téléphone 0696……………….        0596 ………….

Email…………………………………

Prix : 8 € l’exemplaire  et 20 € pour les 3.

Quantité………………………………

Mon adresse : Jude DURANTY

                       11, rue Bob Nordey

                       97221 LE CARBET

Transmettez vos chèques à mon adresse.

Mon email : judesduranty@orange.fr

Mon tél. : 0696 95 70 94