|
|
Krapo mayé jôdi
(Serge RESTOG)
- Yé krik !
- Yé krak !
- Krik !
- Krak !
Té ni an rwa ki té ka rété adan an gran gran gran chato épi yich li.
Sé té an fi.
Adan chato-a té ni omwens 300 chanm, 500 télé, 350 bôn,
250 gason, 30 loto, 25 latjuizin.
- Krik !
- Krak !
Fi-a té bèl, bèl, bèl, bèl, bèl, bèl, bèl...
Tout moun ki té pasé adan chato-a té ka anmourèz di fi-a. Tout rwa létranjé, tout yich rwa létranjé, papa'y té ka envité adan chato'y la, tout jenn ti prens ki ké vini rwa pli ta, té ka annou enmen fi-a afôs i té bèl, afôs i té dous, afôs i té byen adan mannyè'y.
- Yé mistikrik !
- Yé mistikrak !
Fi-a té ka palé 24 lang, i té ni 17 bacho, 150 sètifikalétid. Fi-a té entèlijan. Tout moun adan chato-a té enmen'y.
Fi-a té ni laj pou mayé é papa'y té ka chèché an mari ba'y ki té ké vini rwa lè i té ké mô.
Mé rwa-a pa té lé nenpôt ki bofis. I pa té ni bizwen rich, i pa té ni bizwen ni anpil lajan, pis i té ké ni tout léritaj li a. Sa rwa-a té lé sé ki i sé an bèl nonm, byen doubout, épi an bèl tèt, bèl mannyè. I té bizwen an moun pou pran plas li, lè i envité andan sé gran sanblaj la adan sé gran péyi-a. I té ni an grap jenn ti nonm ki té ka tounen alantou fi-a, mé rwa-a té ka pran tan'y pou té byen chwézi.
Krapo sé té vwazen rwa-a. I té ka viv tou yonn. Fi-a té an gou'y osi. I té ja menm mandé rwa-a pou mayé épi fi'y li a.
- Krik !
- Krak !
Jou-tala, rwa-a mantjé vini fou, i mantjé mô, lè krapo vini di'y :
- Misyé li rwa, mwen enmen fi'w la, mwen té ké lé mayé épi'y.
Rwa-a réponn krapo :
- Je suis désolé, ma fille n'est pas à marier.
Krapo té sav byen ki rwa-a pa té ké lé'y kon bofis, pas i sé an krapo é tout moun ka touvé'y tro lèd.
-Krik !
- Krak !
- Aboubou !
- Bia !
An jou, fi rwa-a, kon tout ti jenn fi, té ka anmizé kôy épi dôt ti prens, dôt ti prensès.
Yo té ka kouri, yo té ka soté, yo té ka monté désann adan tout pyébwa oliron chato-a. Pandan tout sé ti moun-tala té ka kouri adwèt, agôch, an gran aksidan fèt.
An gran malè annou rivé kon sa la. blip !
An gran dézolasyon annou tonbé la bidim badamblogodo !
Fi-a té adan an pyémango zéfirin, i annou chapé tonbé atè bouf !
Lè'y rivé atè-a tèt li anou raché an dé pou an dé.
Lè krapo tann nouvèl-la, i koumansé chanté :
|
Sé labèl Fè labèl Bèl ou bèl
Labèl ka mô. |
Sé
labèl
Fè labèl Bèl ou bèl
Labèl ta mwen |
Rwa-a fè 50 dôktè vini lôt péyi tout oliron latè-a épi yo kolé tèt fi-a, yo rivé fè'y riviv. Dé jou apré fi-a té djéri. Mé konpè makak ki toujou ni an sik ka fè, annou fè an kouyonad douvan'y. Lè fi-a wè sa i annou mété kô'y ka ri. Mé an ri !
An papa ri. An bidim ri. An ri ki ka fè latè tranblé. An ri ki ka fè zéklé sôti dan syèl. An ri ki ka raché 20 pyébwa, tjwé 10 bèf, 25 chyen, 5 gason, 3 bôn.
Lè sé jenn prens-lan, sé jenn ti rwa-a té ka vini wè fi-a pou fè ti lakozèt épi'y. Fi-a té ka tjenbé kô'y pou i pa té ri.
Mé chak fwa i pa té rivé tjenbé an ri, épi ri-a chapé, i té ka annou tjwé dé ou twa. Tèt yo té anni pété kon an gro balon yo gonflé trôp. Zorèy yo té ka vini cho épi té ka sôti dérô, déchèpiyé, déchiktayé, chanjé an lapousyè ki té ka disparèt adan syèl-la.
Rwa-a té koumansé pran chagren lè i wè ki fi'y li a pa té pé gadé an bon zanmi. Fi-a té toujou tousèl atjôlman. I té ka tris, ka pléré lajounen kon lannuit.
Krapo li menm té bô lakay li ka koupé bwa, ka bouré jaden, ka chanté :
Mennen'y ba mwen
Misyé li rwa (lé répondè) - (Choeur)
Mwen ké pé fè anchay bagay ba'y
Misyé li rwa (lé répondè) - (Choeur)
Kritjèt fini pa trouvé zorèy rwa-a pou di'y :
- Misyé li rwa, krapo, pa gadé'y la. I tou anlè kôy menm, i pa ka djè vanté bouyon'y, mé sé an boug ki an zafè'y.
Ou sav i toujou ni moun ki fouyaya, ki toujou konnèt tout bagay, ki toujou konnèt zafè tout moun. I ni adan ki di, ki krapo té fè anlo lékôl lôt péyi. Dôt té ka di i té fè 25 lanné lékôl dôktè, i té pran 75 diplôm doktè, mé i pa té janmen rivé fè an sèl jou travay dôkté pas i té trôp lèd épi nwè. Krapo pa janmen éséyé chanjé ayen, pa janmen éséyé pèsonn, ka pran ti mal li épi pasyans, ka kraché dou, ka valé anmè.
- Ou sav misyé li rwa, krapo ka di i pé fè anchay bagay ba'w.
Rwa-a di :
- Kouman zôt sav tou sa bagay anlè krapo épi zôt la kon dé môlpi la. Zôt pa ka di ayen.
Alé chèché krapo ba mwen ! Di'y vini atjôlman menm ! Sé mwen misyé li rwa ki ka ba'y lôd vini isi-a jôdi-a.
Kritjèt pati a tout vitès ka chèché krapo, an menm tan ka chanté :
Krapo, krapo,
Misyé li rwa ka mandé pou'w
La'w yé. (lé répondè)
Krapo, krapo,
Misyé li rwa ni bizwen wè'w
La'w yé. (lé répondè)
Kritjèt fini pa trouvé krapo doubout anba an pyébwa balata ka fè rôl filé koutla'y épi i ka chanté, i ka chanté :
|
Sé labèl Fè labèl Bèl ou bèl
Labèl ka mô. |
Sé
labèl
Fè labèl Bèl ou bèl
Labèl ta mwen |
Kritjèt di :
- Krapo, krapo ! Tout moun ka chèché'w. Misyé li rwa ka mandé pou'w.
- Awè ! misyé li rwa bizwen wè mwen ?
Mwen sé an krapo, han ?
Awè ! Zôt sav ki mwen sé an krapo lèd, nwè, han !
Awè !
- Krapo, annou alé vit, batjé anlè do mwen pou nou alé pli vit.
Toupannan kritjèt ka volé, krapo anlè do'y ka chanté :
|
Sé labèl Fè labèl Bèl ou bèl
Labèl ka mô. |
Sé
labèl
Fè labèl Bèl ou bèl
Labèl ta mwen |
Krapo rivé douvan misyé li rwa, i di'y
- Misyé li rwa ou mandé pou mwen ?
- Krapo, yich mwen an ka mô, sové'y ba mwen krapo !
Jôdi-a mwen ka ba'w tou sa ou lé, mé sové'y ba mwen.
- Misyé li rwa mwen ké sové'y. Mé, ou ja sav, ou ja sav ki kondisyon mwen.
- Mwen ja sav, mwen ja sav. Wi, wi, wi, sové'y ba
mwen !
Sové'y ba mwen krapo !
- Misyé li rwa mwen lé mayé épi'y jôdi-a menm, atjôlman menm.
- Wi krapo, sové'y ba mwen, misyé labé ja la.
Misyé labé mayé yo, mayé yo ba mwen souplé !
Lamenm, mariyaj ja fèt, krapo ja mayé.
Krapo pati épi madanm li épi koumansé fè rimèd ba'y. I pran anlo ti fyôl ka mélanjé yonn adan lôt, ka ékri, ka éfasé :
Dis gout bav krapolad
An ti tjuyè grès fonmi rouj
An dimi vè pisa chat byen frapé...
épi chak bomaten, chak oswè i ka mennen'y bô an ma diféran épi i ka di'y chanté épi'y.
- Yéééééééééééééééééé krik !
- Yééééééééééééééééé krak !
-Est-ce que la cour dort ?
- Non la cour ne dort pas !
- Si la cour ne dort pas rété kouté lèrèstan pawôl-la !
-krik !
- krak !
Twa mwa apré, fi-a près ka résisité an dézyèm fwa. I vini pli bèl ankô. Lè i ka palé, ti vwa'y dous, dous, dous. I ka chanté lè i ka palé. Lè ou ka tann sa, frison ka pasé adan tout kô'w. Ou ka santi krapo an gou kô'y, i kontan, i adoumanman. Krapo fièr, ka prézanté kôy adan tout la sosyété épi madanm li pann adan bra'y.
Misyé li rwa li menm, tout kanyan, tou vyé, ka maché dèyè yo toupatou, fidji'y fèmen, plis ka fè lagrimas ki i ka ri lè moun
ka di'y :
- Bravo, félisitasyon. Nou ka bat do'w pou bofis ou, fout i fô !
Nou ja konprann ki mannyè moun flatè. Atjôlman sé krapo ki pli fô, ki pli bèl, pas yo ja wè ki avan dimen sé li ki ké rwa é yo ké ni bizwen sèvi'y. Men prangad, krapo pa sôt pyès, i sav ki atjôlman sé viré-a ki ta'y.
-Krik !
- Krak !
Sé pri fen !
© Serge RESTOG 1999
Loi du 11 mars 1957 n'autorisant aux termes des alinéas 2 et 3 de l'article 41, d'une part que les "copies ou reproductions strictement réservées à usage privé du copiste et non destiné à une utilisation collective" et, d'autre part, que les analyses et les courtes citations dans un but d'exemple faites sans le consentement de l'auteur ou des ayants-droits ou ayants-cause, est illicite (alinéa 1er article 4).
Cette représentation ou reproduction, par quelque procédé que ce soit, constituerait donc une contrefaçon sanctionnée par les articles 425 et suivants du Code Pénal.