Intervention de madame George HUYGHUES DES ÉTAGES

 

    Au colloque "lang ek mes kréyol Lakarayib :an krey kréyol" de Marin-Village du 9 août 2002

 

KI MANNIÈ SA KI PASÉ ANTAN LONTAN KA TRAVAY LESPRI-NOU, É PÉ DÉPOTJOLÉ NOU.

 

    Sa nou aprann, sa nou wè, sa nou tann,

sa ki frapé nou an tjè-nou, an zantray-nou, an nanm-nou,

sa ki fè nou plézi, sa ki fè nou lapenn,

sa papa nou ek manman nou rakonté nou anlè lavi-yo,

lavi pwop papa-yo ek manman-yo,

mannyè yo élivé yo,

prensip ek labitid yo ba nou,

kwayans yo transmet nou.

Tousa ka fè ansel migan an kabech-nou é ka mennen lavi-nou san menm nou sav.

Sé tousa ka fè nannan limajinasion-nou, nannan sa nou ka révé.

Lè an pep ni an menm listwa, an lespri tout moun ni sé menn lidé-a, ki ka dòmi, mé ki la !

I ka débòdè lè yo pitjé yo, lé sé kannaval oben lè an pawol oben an jes ka chapé si dlo dépasé farin.

Si an moun ni lespri feb, si kabech-li plen épi dé lidé ki la fè'y mal, ki ka jennen'y, ki i pa ka sipòté, ki i pa ka kontrolé, i ka rivé dépalé, a fè bétiz, a vini toktok.

Atè Matnik - ki nou lé, ki nou pa lé - é menm si anlo moun ka déklaré ki tan fè tan, tout bagay chanjé, ki fok nou bliyé - i ni an dram, an kout tchok, ki ni anlo potalans pou péyi-nou, ki fè pep-nou , ki kité anlo tras an lespri-nou : sé lesklavaj.

Pas lesklavaj sé pa té an ti zafè !

Yo pran sé neg-la an péyi-yo,

yo mété yo kon bet adan bato san yo sav ki koté yo ka mennen yo.

Yo séparé papa, manman, yich. Yo chanjé non-yo,

Yo anviolé sé jenn fi-a, sé madanm -lan, sé manman-an, dé fwa douvan yich-yo,

Yo lapidé yo,

Yo koupé dwet, koupé zorey, koupé lang.

Yo vwéyé chien méchan asou yo.

Pou yo viv, yo oblijé ranplasé zantray épi pay, obéyi met-la ki ka fé yo tout sé méchansté-a,

Epi fè débwouya, manti, séré, vann kanmarad neg yo,

Pa kolé kò-yo anlè manman-yo oben anlè  papa yich-yo.

Sé nonm-lan, pa ka jété zié anlè yich, met-la oblijé yo fè.

Piti-a-piti, neg rivé mété an tet-yo ki neg pa vo ayen,

Ki sé blan ek tout bagay blan ki bon,

Ki fok vini kon blan : défrizé chivé, palé fransé brodé, mété lenj zorey-la, apann listwa lot-la, katjilé kon yo, pran rilijyon-yo.

Lesklavaj rivé mété an tet neg

ki neg modi é, sé malé ki ta-y,

Ki neg mové é,  i pa kapab tjenbé pawol-li é kidonk fok pa neg ni konfians an neg, fok neg kont neg,

ki papa-nou kon manman-nou pé abandonen nou a nempot ki moman,

ki valè an nonm sé koko-y, zouti-y, é kidonk fok i ni plizié madanm épi anlo yich pou montré i pa an makoumè.

Neg rivé pété chenn-yo, labolision fet mé nou rété anba lopsion sé bétjé-a épi ta Lafrans ki ka fè sa yo lé épi nou, ki ka ba, ki ka riprann (gadé zafé CAPES kréyol la); ki ka enpozé nou ped kréyol-nou, kité rimed razié nou, kité manjé-nou pou fè yo djenyen lajan anlé tet-nou.

Sitiyasion-tala ka jennen anlo moun ki pran konsians di sa, mé ki pa ka santi ki yo pé fè ayen kont sa pis pa ni solidarité.

 

Menm lidé a nou té ni an tan lesklavaj la rété an tet-nou pis ayen pa fet pou tiré yo:

Pèsonn pa mandé neg padon,

Pèsonn pa di neg sé pa fot-li si i vini esklav,

Pèsonn pa ka chonjé konsidéré neg-la kon tout moun ek réparé tout mal-la yo fè anset-li.

Sa pa drol ki, sé épi kou nou ka kwè fok élivé yich-nou,

Sa pa drol adan an péyi kon ta nou-an, éti neg pa sav sa i yé, sa i pou yé,

éti neg pa ka trouvé travay, pep-la dézespéré, asou dan, an ayen ka énervé'y. Pasé tout moun sanblé pou goumen, pou fè sitiyasion-tala chanjé, sé jouré nou ka jouré, sé pran koutla, lasid, sé tjwé kò-nou anlè larout, bwè ronm, tonbé an ladrog pou bliyé tout sé zafè-tala.

Sa pa drol ki épi lidé konsa, an sitiyasion krabik kon ta péyi-nou jod-la, moun ki ja ni lespri feb, ki élivé épi an manman sel, ki pétèt gaté yo, pouri yo, flaté yo twop, oben an papa ki bat yo, ki pa otjipé kòy di yo. Sé moun-tala pé ped tet-yo dépi yo konprann oben yo imajinen kòyo ki manman-yo préféré anlot moun, ki mari-yo oben madanm-yo pé kité yo oben lé kité yo, lé abandonnen yo.

Sa pa drol ki nonm ka fè madanm-yo soufè épi kou ek fanm déwò pas fok yo montré yo pa makoumè. Sa pa ka anpéché nonm ki ja soufè di lamanniè papa-yo té ka konporté kòy épi manman-yo, ki pé pa bliyé (ki obsédé) sa i viv lè i té piti, di rifè menm bagay-la épi madanm-li épi prop yich-li (pou riviv sitiyasion-an ki fè'y mal la, an manniè kon yo ka di konpulsionel)

Sa pa drol ki an moun ki ni lespri feb ki pa ka pòté non papa-y pas papa-y pa rikonnet li, pé rivé sonjé ki papa-tala pa té lé i vini anlè latè, pa té lé i viv, ki i rayi'y, ki i lé lanmò-y, pas pétet i nwè, lidé-tala ka travay li. I ka sipozé ki pèsonn pa pé enmen'y, tout moun ka rigolé di tet-li, tout moun lé persékité'y, ki vwazen; ki ja jalou'y, lé fè'y mal, lé fè tjenbwa anlè'y, vwéyé an mové lespri , an djab, an dorlis dèyè'y (sé sa la paranoya).

Ni anlo ekzanp ka montré ki "rasin-la pri an tet-nou" kon Kali ka di, mé ki yo plis ka mélé nou.

Sé sa mwen té lé di zot .

Zot pou di mwen kisa zot menm ka di anlè tousa.

Mèsi anpil.