Sèptanm 1870, sa fèt atè isi Matnik.
(Serge RESTOG)
Louis TELGA, véritable chef de guerre, condamné à mort par contumace. Madeleine CLEM, condamnée à mort par contumace. Rosalie SOLEIL, 5 ans de prison. Daniel BOLIVARD condamné à mort par contumace. Sophie LUMINA dite Surprise, condamnée aux travaux forcés à perpétuité. Adèle NEGRANT, condamnée par contumace aux travaux forcés à perpétuité. Auguste VILLARD, condamné à la déportation en Nouvelle Calédonie. Eugène LACAILLE, Furcis CARBONNEL, Louis Gertrude Isidore, Cyrille Micamor, Louis Charles YOUTTE, sont condamnés à mort et fusillés au Polygone de DESCLIEUX, en Décembre 1871. Sa, sé an jijman lajistis fransé sôti i ni 128 lanné, atè isi Matinik, apré, sa yo kriyé lensirèksyon lisid.
Apré dékré 27 Avril 1848-la, an nonm nwè, yo kriyé PERRINON, konmisè larépiblik, ka éséyé fè dékré-tala maché isi. I ka mété dwa pou tout moun travay, dwa pou tout jounal sôti, dwa pou tout moun alé lékôl, dwa pou tout moun voté. Mé, Perrinon pa ka rété konmisè lontan. Novanm 1848, kontamiral BRUAT ka pran plas li, pou krazé tout travay-la SCHOELCHER té mété doubout la, é pou rimété "Lôd épi Travay". Sé blan-an pa té janmen admèt, nèg, dépi yo té libéré kôyo, té nonm kon yo, té ni menm dwa. Pou tjenbé sé nèg-la anlè sé bitasyon-an, pou yo travay, sé blan-an pran dôt nèg Lafrik, zendyen, mennen isi. Yo fè an kontra épi yo. Gouvènè amiral DE GUEYDON ka sôti an dékré ki ka di : fôk tout moun, lè ou ni 12 lanné, pou ni an livré pou déplasé adan péyi-a. Si ou pa ni'y, ou ka péyé an lanmann 5 jou travay oben 100 jou travay. Lè ou ni 16 lanné ou pou péyé an lenpo 5 fran(5 jou travay). Nèg pa té ni chenn adan pyé yo, men, ayen pa té djè chanjé.
Févriyé 1870, an nèg yo kriyé Léopold LUBIN, i sé an agrikiltè. I ka maché anlè larout Omaren pa koté bitasyon Grand Fond. I ka kwazé dé blan ki ka pasé anlè chouval yo, Misyé AUGIER DE MAINTENON, an konmisè lamarin épi Misyé PELLET DE LAUTREC, an ansyen solda. Sé blan-an ka rélé LUBIN. Yo ka kriyé an kôy, pas i pa sôti adan chimen-an asé vit, épi i pa di yo bonjou. LUBIN ka kontinyé chimen'y, i pa ka réponn yo. Sé blan-an ka jouré'y, ka ba'y bon kou, bon baton pou aprann li rèspèkté moun ki blan.
LUBIN ka pôté lé plent ba protjirè jénéral la, Jénéral DE LAROUGERY. Ayen pa ka fèt. LUBIN ka konprann, sé pa konté anlè lajistis-tala. LUBIN li 25 Avril 1870 an bouk Omaren, mété kôy ka atann Misyé DE MAINTENON. I sav i ni labitid vini lanmès la. LUBIN ka wè'y. I ka fè'y désann anlè chouval li. I ka ba'y an bon volé. Sa ka oblijé Misyé DE MAINTENON sispann travay, pannan 20 jou. Sé pli gran krim ki fèt. An nèg bat an blan. Yo rété LUBIN. Yo kondané'y pou 5 lanné obany CAYENNE, épi 1 500 fran domaj épi lentéré. Tjèk tan avan, an blan té tjwé kontjibin li, an nègrès, ki té ansent gro bouden. Lajistis ba'y apenn 5 lanné laprizon. Antan-tala sé konsa sa té ka fèt.
Adan sé asésè-a ki jijé LUBIN, i ni an blan yo kriyé CODÉ, ki ni tè larivyèpilôt. CODÉ ka bat lèstonmak li pou di ki sé li ki fè si LUBIN trapé 5 lanné CAYENNE. CODÉ ka di i fè sa, sé pou fè an lèkzanp. An nèg pa pou pôté konparézonni'y, lévé lanmen anlè an blan. Pèp-la pran konba-a pou kôy, lè i wè tousa lenjistis ka fèt adan péyi-a. Pèp-la annou lévé mouch rouj kont sé menm moun-lan ki ka fè lajistis-la adan péyi-a, kont sé menm moun-lan ki ka pijé yo adan ladministrasyon péyi-a, sé menm moun lan ki ka senyen yo adan chan kann-lan. Pou réponn dènyé lenjistis blan fè nèg, zafè yo vwéyé LUBIN CAYENNE pou 5 lanné a. Sé moun-lan konmansé kriyé " Viv Larépiblik" "Nou ka tjwé CODÉ jôdi-a" "CODÉ jôdi-a jou'w rivé".
CODÉ té ka séré adan sé môn-la dépi 2 jou. Yo rivé tjenbé CODÉ. Yo bat li. Yo tjwé'y. Yo koupé koko'y, an bakwa-a (dans le champ de bakoua). Pou yo, tjwé CODÉ, sé té tjwé yonn adan sé blan-an ki té pli séléra a.
Adan tout lisid Matinik, nèg mété difé adan bitasyon sé blan-an. Difé pri adan sé konmin-lan, larivyèpilôt, Omaren, Sentân, Larivyèsalé, Dikôs, Lanmanten, Sendèspri, Sentlis, Dyanman, Ofanswa, Trinité, Robè, Gwomôn, Twazilé, Voklen.
Men, sé blan-an rimété kôyo doubout. Yo groupé solda, bétjé, boujwa blan épi nwè, milat, tout moun-tala, apyé, achouval, épi fizi. Yo tjwé nèg kon mouch. Yo té ka tiré san gadé. Yo tjwé tout kalté moun adan sa. Yo brilé kay nèg. Sé nèg-la, pa lôtbô, té ka atatjé épi baton, rôch, dlo piman. Yo rété 5OO moun. Yo mété yo lajôl Dèzé. Lamajorité sé té jenn 25 lanné. Té ni bon enpé fanmm adan sa, é yo té pli mové ankô ki sé nonm-lan. Yo kondané 71 moun. Yo fiziyé sé chèf-la opipiridijou Lapoligôn Fôdfrans. Apré mé 1848, Sèptanm 1870 sé pli gro toumvas (révolte) ki fèt adan listwa Matinik.
Bon enpé parôl ka tonbé anlè lanné 1848, pas jôdijou bon papa blan-an ba nou dwa (nous a autorisé) palé anlè mannyè latrèt sé nèg-la sispann. Men, chak sèptanm ki ka pasé, bouch tout moun fèmen. Pa an kwik, pa ka sôti pou palé anlè ladjè-tala. Ladjè-tala fèt isi Matinik. Ladjè-tala sé té blan rich ki ni tè, kont nèg, zendyen ki pôv. Sé blan-an ki toujou osi rasis, ka èksplwaté moun, ka maché anlè tèt moun. Chak sèptanmm ki ka pasé, tout moun ka pé anlè sa, pas bon papa blan-an pôkô ba yo dwa rikonnèt gran toumvas (révôlte) Sèptanm 1870 la, otila fanmi nou, frè nou, sésé nou mô, san nou koulé anba fizi sé blan-an. Poutji fanmi nou mô, frè nou mô, sésé nou mô ? Pas moun, isi Matinik, té ka mandé tibren lonnè épi rèspé.
Serge RESTOG
serge_restog@hotmail.com