Entèrnèt,

Lafrans dèyè, Matinik ankô pli dèyè !

(Serge RESTOG)

 

          Tout sé grangrèk-la, tout sé nonm politik-la ka annou bat bouch yo. Yo ka palé fransé rôlô, rôlô, mé, an finaldikont, yo pa ka konprann an patat adan sa yo ka di a. I fôk tann yo. Yo ka répété kon jakorépèt. Yo ka di mo kontèl « mondialisation », « le village planétaire », « la globalisation », « la coopération caraïbe », « utilisons la technologie moderne ». Men, yo pa menm ni an lôdinatè adan biro yo, yo pa menm ni an lôdinatè lakay yo. Men, yo pa sa menm palé dé mo anglé kolé. Lè yo Matinik, yo ka dékalé lang kréyôl la. Men, lè yo désann fè lavakabonajri yo Sentlisi, Donmnik, i fôk tann yo ka palé yen ki kréyôl, pis anglé yo kout kon latjé krapo.

          Mwa pasé, nou ja ba zôt an ti kamo anlè kisa ki entèrnèt. Nou té ka di, Matinik piti, mé jôdijou i an mitan sé pli gran péyi-a. Matinik pôkô touvé risous li anba latè-a (primaire), lagrikilti-a pôkô ka alé adan sans péyi-a (secondaire), sé, sé sèrvis-la ki ka maché jôdi (terciaire). Pou dimen, richès Matinik pé pôté anlè lendistri lakonnésans (quaternaire). Mwen ka kwè, Matinik ni plas li pou pran adan modèl richès tounèf-tala.

          Dapré chif ki sôti, Lafrans dèyè adan zafè lenfômatik la, é Matinik pli dèyè ankô, ki dèyè fèt. Lanmérik, pou nou pran an lèkzanp, i ni 22 moun asou san moun ki ka sèvi an lôdinatè. Lafrans ni apenn dé moun asou san ki ka sèvi an lôdinatè. Pou Matinik, nou pôkô wè pyès chif sôti. Lè nou ka gadé alantou nou, nou pé di san tronpé kônou, chif-la pa dwétèt pli wo ki ta Lafrans-lan.

          Sé tout an tribilasyon pou trouvé an lôdinatè adan an lékôl. Alô ki, pis tout moun ka di, nou ni pou palé, nou ni pou travay épi moun tout oliron latè-a, chak timanmay lékôl té pou ni, adan lékôl-la, lakay li, prôp lôdinatè’y, pou travay, pou bokanté, pou fè wouchach anlè dotjiman, pou aprann palé anlôt lang, pou risivwè mésaj, adan bwètlèt li. An bwètlèt i ni anlè entèrnèt.

          Jenn manmay atjôlman, sé épi sé zouti-tala yo lé aprann. Lè yo asiz anlè ban lékôl la, yo ka santi yo ka pèd tan yo. Yo ka anmèrdé kôyo é yo pa ni gou travay. Tout lasentjounen, andérô lékôl-la, lè yo ka wè an filmsiléma, adan jounal lajennès, yo ka palé yo di lôdinatè, lenfômatik, jé élèktronik, jé vidéo. Lè yo rivé lékôl-la, yo ka di yo « prenez vos livres, prenez vos stylos ». Ki mannyè, jenn ki ka aprann « konmès entèrnasyonnal » pa menm ni an lôdinatè, pa menm ni entèrnèt pou tout klas-la, ajijé wè ni an lôdinatè pou chak zélèv ?

          Non, sa pa nôrmal !

Sé mètlékôl-la pôkô fôrmé, jik jôdi.

          Non, sa pa nôrmal !

Ki mannyè pou sé mètlékôl-la pé sa ni fôrmasyon, i fôk yo fè fôrmasyon-an anlè tan lib yo ?

          Non, sa pa nôrmal !

Entèrnèt sé an zouti pou aprann dépi lôtbô péyi’w (enseignement à distance). Nou ka pran an lèkzanp an lékôl yo kriyé CNAM (Conservatoire National des Arts et Métiers) ki an Frans, ka fè lékôl ba tout moun oliron latè-a. Yo té ni 270 moun lékôl adan sèksyon lélèktronik. Sé moun-tala ka rété Japon, Canada, Europe. Pa djè ni anpil fransé k’ka suiv sé kour-tala, pis entèrnèt pa djè dévlopé an Frans.

          Anlè 50 moun ki branché anlè kour chimi yo ka fè, i ni sèlman dé fransé. Tout lèrèstan sé étranjé, é sé kour-la ka fèt an fransé.

          Minis lédikasyon Lafrans ka mété doubout an larèl pou lanné 2 000. I té ké lé chak klaslékôl apré « C.E.1 » ni an ladrès entèrnèt, i té ké lé chak zélèv dépi « Terminale » ni an ladrès entèrnèt. Jôdijou, chak mètlékôl té ja pou ni ladrès entèrnèt li.

          Dômi !

          Si ou pa ni an lôdinatè pou’w navidjé anlè entèrnèt, ou pé alé fè’y adan an « cyber café ». I ni plizyè Fôdfrans. Si ou ni bizwen plis lenfômasyon anlè entèrnèt li menm, achté an jounal yo ka kriyé « .net » - Le magazine d’Internet - 55 route de Longjumeau - 91387 CHILLY-MAZARIN

          Mi yonn dé ladrès entèrnèt mwen ka ba jôdi-a :

Si ou lé konnèt sa ki ka pasé adan lédikasyon adan tout Lérôp-la, fè ladrès-tala

http ://www.eurydice.org

Pou konnèt sa yo ka mété doubout pou manmay lékôl 

http ://education.gouv.fr/syst/acad.htm

Si ou bouzwen yo endé yich ou adan travay lékôl li 

http ://www.cyberpapy.com

   An nonm ki té ka fè lékôl, i laritrèt jôdi, i ka propozé endé sé manmay-la osi pou fransé, katjil, gramè 

http ://wwwpages.infinit.net/jaser2

Fômasyon pou gran moun, CNED (Centre National de l’Enseignement à Distance) 

http ://www.cned.fr

CNAM (Conservatoire National des Arts et Métiers)

http ://www.cnam.fr

ESC (Ecole Supérieure de Commerce)

http ://www.esc-pau.fr

                             Serge RESTOG/serge_restog@hotmail.com