COSMA/MRCC FORT-DE-FRANCE
Centre Opérationnel de Sauvetage Maritime aux Antilles/Maritime Rescue Coordination Centre
(Serge RESTOG)
Adan anlòt liméro jounal-tala, nou ja palé anlè COSPAS/SARSAT - International Commitee for Space Research/International Satellite System for Search and Rescue (Sistenm satélit pou chaché èk sové sa ki pèd). Nou té ka di, si an moun ka pèd, i ka mété baliz détrès li anrout. Baliz détrès la ka vwéyé an sinyal anlè frékans 121,5 MHZ oben 406 MHZ. Sé satélit-la ka risivwè sinyal-tala. Sé satélit-la ka rivwéyé sinyal-la yo risivwè a ba stasyon ki anlè boul latè a. Sé stasyon-an ka risivwè sé sinyal sé satélit la. Sé la, sé stasyon-an ka di'w ki koté baliz détrès la ka pozisyoné kòy. Anlòt group moun ka pati anlè pwen-tala pou chaché épi sové sa ki pèd.
Nou ké rivini anlè group moun lan ki ka pati alé chèché sové sa ki pèd. Mé, avan sa, annou rivini anlè sé stasyon-an ki simen anlè tout boul latè a. I ni 38 stasyon. Yo ka kriyé yo LUT ( Local User Terminal).
Pou réjyon Lakarayib la, i ni dé stasyon ki ka risivwé modèl sinyal tala. I ni yonn ki Porto Rico. Non'y sé LUT PORTO RICO (Local User Terminal of PORTO RICO). Lòt stasyon-an sé FMCC TOULOUSE (French Mission Control Centre - Centre de Contrôle et de Mission Française à Toulouse - Sant kontròl misyon fransé pa koté Toulouse). Nou té palé asou Lafrans ki siyen épi pran langajman adan COSPAS/SARSAT, Paris, li prèmyé juyé 1988.
Lè FMCC/TOULOUSE ka risivwè sinyal satélit la, i ka dékodé'y épi i ka vwéyé'y ba COSMA (Centre Opérationnel de Sauvetage Maritime aux Antilles) ki isi Matnik. Lafrans té siyen "La convention de Hambourg" ki ka sèvi pou chaché moun épi sové moun anlè lanmè. Yo kriyé konvansyon-tala, konvansyon SAR (Search And Rescue - chèché èk sové). Sé COSMA ki pran larèsponsabilité pou réjyon Lakarayib la. COSMA koumansé maché isi a pabò mwa out 1992.
COSMA té prèmyé stasyon, adan sé péyi andéwò Lafrans-lan, ki té ka wouvè lapòt li. COSMA sé an branch Ministè Lékipman Transpò èk Lojman épi Dirèksyon Zafè Maritim épi Moun Lanmè - i anba lòd Dirèktè Zafè Maritim ki ni biro'y lavil Fòdfrans. Sé li ki rèsponsab òrganizé tousa ki pou chaché èk sové sa ki pèd adan laréjyon Lézantiy épi Lagiyàn. Sa sòti adan dékré disnèf Févriyé mil nèfsan katrèven disèt.
Lanné 1984, Caracas (Vénézuéla) épi lanné 1994 Lisbonne (Portugal) l'OMI (Organisation Maritime Internationale) mété doubout plizyè konsit (réunion) anlè sa yo kriyé konférans SAR. Adan sé konsit-tala, Lafrans té pran larèsponsabilité mennen aksyon pou chèché épi sové sa ki pèd adan an gran zòn SRR. (Search and Rescue Region - Zone de Recherche et de Sauvetage - Zòn pou chèché èpi sové sa ki pèd). SRR-la sé an gran zòn 2 700 000 km2 (dé milyon sètsan mil tjilomèt karé) ki ka kouvè dépi anlè Lézantiy, Lagiyàn, linò Latlantik.
Yo ka déklaré COSMA "SAR point Of Contact" (SPOC). Pwen kontak pou chaché èk sové sa ki pèd.
L'OMI ba COSMA tit MRCC (Maritime Rescue Coordination - Mètafè sové sa ki an lanmè). Sa vlé di, COSMA ni larèsponsabilité, anlè non péyi Lafrans, chèché èk sové sa ki pèd adan zòn lézantiy èk Lagiyàn. "Organisation Maritime Internationale" (OMI) épi Organisation de l'Aviation Civile (OACI) ka mandé COSMA, travay anlè mésaj soukou (alerte) i ké risivwè. Yo ka mandé'y alé pòté soukou èk sové sa ki pèd adan zòn li a.
COSMA, lanné 1993, fè twasan katrèven disnèf sòti pou chèché èk sové moun. Lanné 1998, i ka fè sisan katrèven uit sòti. Nou ka wè, adan sis lanné tan pasé, nonb sòti a ka doublé. Adan sisan katrèven uit sòti a, COSMA ka pòté, sètsan senkant épi yon moun, soukou. Moun, anmizi anmizi, ka koumansé konnèt COSMA é yo ka mandé pou'y, kontèl sé gouvèlman sé zil-la ki alantou nou an, Sent Lisi, Donmnik, Monséra, Antig, Barbouda, Sent Kits épi Névis.
COSMA pa ni lékipman'y ki ta'y pròp. I ka sèvi lékipman sé lézòt administrasyon-an ja ni. I ka sèvi bato privé ki toupré la i té ké ni an détrès. I ka sèvi lékipman ladministrasyon fransé, kontèl, élikòptè épi vèdèt Lajandamri, aviyon épi vèdèt Ladwàn, vèdèt Lézafè Maritim épi SNSM (Société Nationale de Sauvetage en Mer - Sosyété nasyonal pou sové sa ki pèd an lanmè), élikòptè èk aviyon Larmé Lèr, loto ponpyé épi SAMU (Service d'Aide Médicale d'Urgence)
COSMA ka sèvi osi, mwayen ki ta moun ki privé. COSMA ka mandé gwo bato ki ka pasé andéwò, ba'y koudmen pou chaché èk sové moun. COSMA ka palé ba sé gwo bato-a épi sistenm radyo ki ka maché épi satélit, yo kriyé INMARSAT (International Maritime Satellite Organisation - Lòganizasyon Entèrnasyonal Satélit Lamarin ).
Lanné 1998, anlè 1992 mésaj soukou COSPAS/SARSAT ka vwéyé ba COSMA, katrèven kat asou san (84%) sé mésaj-la, sé mésaj pou ayen. Trèz asou san (13%) sé mésaj ki té ka sòti pa koté baliz ki té anlè aviyon.
COSMA té ni pou mété kòy an travay, san yonn fwa, pou tout mésaj soukou ki té ka fèt asou an distans mwens ki twasan mèt. épi senksan disnèf fwa pou sa ki fèt pli lwen ki twasan mèt. Twa mil uitsan swasantsèz moun trapé problèm anlè lanmè adan zòn rèsponsabilité COSMA. Gwo chif-tala ka touvé an lèksplikasyon, pa koté an bato yo kriyé "Monarch Of The Sea", ki échwé kòy limenm SINT MAARTEN, li 15 désanm 1998. Adan tout réjyon Lakarayib-la, trant nèf moun mò èk disèt diparèt. Adan trant nèf moun lan ki mò a, i ni wonz ki mò adan an aksidan aviyon, Dominik. Sa ki ka fè trannsis asou san (36%) sé moun-lan ki mò a. Lè aksidan-tala rivé, COSMA té risivwè baliz détrès aviyon-tala ki té tonbé anlè tè Dominik, toupré kòt-la.
serge_restog@hotmail.com