Lavyolans, lanati, lasosyété sé menm bèt menm pwèl, men...

(Serge RESTOG)

 

         La violence est un acte chaotique et naturel dans la nature et aussi chez l'homme. Mais la nature est dans un perpétuel processus d'organisation. Chez l'homme, c'est la société, l'éducation, la culture qui organisent ce chaos et contrecarrent les tendances à la violence.

         Lavyolans sé an ranboulzay,(boulversement), an chalbari natirèl ki ka fèt adan lanati, ki ka fèt épi moun. Men, lanati pa ka janmen fini ôrganizé kôy. Sé lasosyété épi lédikasyon adan ôrganizasyon moun ki ka mété lôd adan chalbari-tala é yo ka frennen tousa ki té ké ka kolé asou lavyolans.

         Ou ka touvé lavyolans toupatou adan lanati. Zannimo ka goumen yonn épi lôt. Yonn ka manjé lôt. Sé pi gro a, ka manjé sé pli piti a. Vôlkan ka pété, ka brilé tout pyébwa, ka tjoué bèt, ka tjoué moun. Van ka vanté, siklôn ka raché tout pyébwa, larivyè ka débôdé, ka chayé tout bagay, tonnè ka pété, zéklè ka mété difé, ka brilé osi.

         Lavyolans sé tousa ki ka rantré anlè'w, ki ou lé ki ou pa lé. Sé tousa ki ka krazé'w, ki ka blésé'w, ki ka fè'w mal. Lavyolans-lan pé fèt anlè kôw, men i pé fèt anlè lèspri'w osi. Lavyolans-lan sé an atak, sé goumen, sé voyé mové pawôl, sé voyé vyé pawôl, pawôl jouré, pawôl manti. Nou ka wè ki lavyolans-lan ka fèt tout tan, toupatou. I la épi nou, i adan lanati-a ki rèd, ki difisil, ki ka britalizé, ki ka tiré kou adwèt kon agôch, zyé fèmen.

         Tout moun lan pa égal, yo pa ni menm fôs la, yo pa ni menm grosè, yo pa ni menm kôrporans lan(promotion). Tout moun lan pa ni menm tèt la, menm lèspri a.

         Parmi tout moun lan ki anlè latè-a, sé pli fô a té pou ka manjé sé lézôt-la. Alô, ki mannyè moun ka fè ki tout moun lan, yonn pa ka manjé lôt ?

         Lanati adan tout ranbouzay li a, toujou ka chèché an mannyè pou ôrganizé kôy. Opli lwen moun pé désann adan wouchach (recherches) anlè mannyè moun mofwazé (transformer) kôy pou vini sa yo yé jôdi, yo pa ka rivé touvé, ki adan bèt, ki adan mikôb, ki adan ayen dôt, yo pa ka touvé ayen ki pa ka sanblé kôyo. Yo pa touvé ayen ki pa ka mété kôyo adan an groupman moun kriyé, lasosyété. Tousa ki vivan ka sanblé kôyo pou yo sa rivé kontrolé akonbyen yo yé, pou yo pé sa rivé viv silon koté-a yo yé a.

         Moun konsa osi. Moun fè lasosyété'y osi. Men pou moun viv adan lasosyété-a, i oblijé aprann viv adan sosyété-a. I oblijé konnèt sé lwa lasosyété-a. I oblijé rèspèkté disiplin-lan ki adan lasosyété-a. Sa ki fèt ki, asiré pa pétèt, dézôd ka pété épi sa ki pa ka rèspèkté disiplin-tala, ki sé lédikasyon.

         Lédikasyon sé aprann épi sèvi bon mannyè adan lasosyété-a. Sé, konnèt épi fè sa lasosyté-a ka fè, sa lasosyété ni labitid fè. Sé fè mannyè byen élivé, bay lapolitès.

Pami yo tout, sé, lafanmi, sé lékôl-la, sé larelijyon-an, sé sé asosyasyon-an, sé lari-a, sé radyo-a, sé télé-a. Lédikasyon-an pou ka aprann moun viv épi moun. Sé li ki pou ka fôrmé konduit yo, karaktè yo. Sa ka ba yo dwa konnèt sé lwa lasosyété-a kontèl, lamoral, lakilti épi dôt ankô... Nou pé di ki lédikasyon-an ka détounen vyolans-lan.

         Si tout moun té ka viv an mannyè natirèl, tout bagay té ké maché byen. Men, sa ki ka vini déréglé tousa sé ki i ni moun ki ka maché pou sèl lentéré yo. I ni group moun ki pa ka menm gadé anlè koté, pou yo wè ki yo ka krazé dôt. Pou yo sé zafè yo, yo ka fè. Sé lajan, anpil lajan, yo bizwen djenyen anlè tèt moun. é sé la ki tout krab la ka mô adan bari-a. é sé la vyolans-lan ka ridoubout. Sé la ou ka wè ki moun ka fè vyolans anlè dôt moun. Lè'w gadé, ou ka wè ki, sé lizin-lan, sé lendistri-a ki ka oblijé moun ni an lakontantman ki pa vré, ki artifisyèl. kidonk ki pa ka alé an sans lanati. Dézôd-tala ka mennen vyolans. Sé moun-lan ki pou kôyo a tousèl ka mennen lavyolans, lè yo pèd larézon, lè yo ka pôté lenjistis.

         Sa ka fè moun rayi moun. Sa ka mennen anchay bab pou moun ni an travay. Lavi-a, chak jou ka vini pli rèd, sé chomaj, sé kouri adwèt agôch pou genyen môso pen. Sé goumen épi lavi-a. Sé la, lafanmi-a ka pati an délala, i pa ka ôrganizé ayen. I pèd tout valè, tout bon mannyè. Sé ladrôg ki an péyi-a. Papa yich épi manman yich lavé lanmen. Pèsonn pa ka rèspèkté ayen. Tout sé valè-a chanjé, sosyété-a chanjé, moun chanjé. Yich ka ba papa kou, ka ba manman kou. Pa ni lédikasyon ankô, moun ka rivini kon bèt, moun ka ritonbé pli ba ki bèt.

         Pésonn pa ni tan fè lédikasyon. Pèsonn pa ni tan aprann i fôk rèspèkté moun, rèspèkté alantou'w, aprann tousa ki adan kilti-a, aprann palé yonn épi lôt, aprann sav ki moun ou yé, aprann ki rôl ou, adan sosyété-a, aprann ki ou ni dwa, men ou ni osi divwa.

         Moun, magré tout, ni an kéchôy an plis ki bèt, sé, i pé katjilé anlè kôy menm. i pé katjilé anlè kôy menm pou i sa fè lavi'y chanjé. An bèt aprè yonn dé mwa ka vini sa i ké yé tout lavi'y. I pé ké djenyen ayen, i pé ké pèd ayen. Men moun, épi lentèlijans yo, ni pou opozé kôy kont vyolans-lan ki ka parèt konsa ki natirèl, menm mannè yo goumen kont sé maladi-a, kont sé péryôd-la i pa té ni manjé a. Moun pou rifizé admèt ki ladjè andwa fèt, ladjè adan dèsten moun, é i nésésè, i ka pôté bénéfis.

         Pou péyi-a, Matnik, pa pèd. Pou jennès-la pa pèd. Annou chèché rimèd pou lafanmi, pas lafanmi-a sé poto mitan sosyété-a. Annou fè mannèv pou lafanmi nou ridoubout, ritrouvé rèsponsabilité'y. Annou richèché modèl nou adan lakarayib-la. Annou pa pran modèl ki sôti lôt péyi kontèl lérôp, lanmérik, épi, di ki sé sèl-la ki bon, sé sèl-la ki rété anlè latè-a, sé sèl-la ki bon pou tout latè-a. Annou pa pran lédikasyon sé gran péyi-a ki sé lédikasyon gran lavil, lédikasyon modèn péyi ki pli dévlopé. Tout sé vyé modèl-tala ka rivé isi a, lamenm épi an mannyè dri anlè nou épi sé radyo-a, télé yo a, jounal yo a, liv yo a. Yo ka oblijé nou suiv modèl yo a. Péyi nou, sé an piti péyi é lafanmi nou sé an sèl gran fanmi. Granmanman, sé manman. Tantant, sé manman. Paren-an ka sèvi papa, ka pran an plas ki pli potalan (important) ki sa ka fèt lérôp oben lanmérik. Sé tonton-an, sé vwazen-an ni plas yo adan lédikasyon-an. Fanm pa ka djè rété tousèl. I ka rété épi anlôt nonm ki san yo palé di mayé, ka adôpté timanmay li. I fôk ni bon mannyè. I fôk moun ka di moun bonjou anlè larout, ka endé yonn alôt, ka ba koudmen, lasolidarité ka rann lanmizè-a tibren mwen rèd. Lonnè, rèspé, lédikasyon, lenstriksyon, lanmou, tousa pou rivini lanmôd. Lafanmi-a pou ka tjenbé, pou ka diré. Tout moun an péyi-a, gran kon piti, piti kon gran pou doubout ansanm pou yo rélé fô ki yo rété tibren kaka bôzyé(dignité), é, yo pa ka kité nenpôt ki sa, sôti lôt bô, rivé isi a, dirijé yo.

                         Serge RESTOG  (serge_restog@hotmail.com)